Nastáva čas Vianočný - Vinšujem Vám Nový rok

30.12.2017

Deň, kedy začínal Nový rok sa v našej minulosti posúval podľa aktuálneho kalendára, ktorý platil.  Starý Rimania, kresťanská cirkev s Juliánskym kalendárom, či pápež Gregor VIII. stanovili dátum začiatku roka na rôzne dni - 1. marec, neskôr 25.december, inokedy 1. Január, či 6. Január. Tieto posuny značne ovplyvnili celú obyčajovú kultúru tohto obdobia. Dodnes sa niektoré úkony a zvyky z 25. Decembra opakujú aj na Nový rok, iné vymizli úplne. Zásahy do tohto cyklu a posvätného času preosiali mnoho múdrosti našich predkov. To, čo sa zachytilo nám ostalo ako dedičstvo Vianoc.

Náš dnešný 1. január má už svoje ako staré , tak aj nové zvyky. Stretáva sa rodina pri novoročnom obede - jeme šošovicu, dojedáme silvestrovskú kapustnicu, tí starší vinšujú vinše a mladší gúľajú očami :-).  Aj v tento deň môžeme opäť zaviesť a oprášiť staré tradície. A veru nie sme od nich zase tak ďaleko. S nedávnou minulosťou nás spája dlhoveká mágia počiatku : 

" Kto ako robí na Nový rok, tak sa mu bude vodiť po celý rok."

Aké úkony a povery sa spájali s dňom Nového roka?

Gazda si priniesol zavčas rána čerstvej vody z potoka alebo studne. Vhodil do nej peniaz, aby sa mu v ďalšom roku darilo a v rodine boli všetci bohatí. Ako symbol zdravia vhodil do vody červené, zdravé jabĺčko a potom sa v nej poumýval každý člen rodiny. Až potom sa zapaľovalo svetlo a zakladal oheň.

Pre pokoj a pohodu v rodine sa bolo treba vyvarovať nadávok, hádok, plaču a nikomu sa nemalo nič nevyčítať.

Na obed sa nesmela variť hydina, aby majetok neuletel a ani pripravovať zajac, aby sa majetok nerozutekal. Jedávala sa bravčovina a varili sa hlavne jedlá , ktoré boli znamením hojnosti a dostatku peňazí - šošovica, makové koláče, plnené pirohy a dlhé šúľance s makom alebo bryndzou. Pirohy symbolizovali tučný dobytok a šúľance, dlhé klasy na poliach.

Stôl bol prikrytý s tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Jedla malo byť na dostač každému, aby nik neostal hladný, inak by cez rok hladovali všetci. Od Vianoc do Troch kráľov sa nevarila fazuľa, aby si neprivolali vredy.

V tento deň sa nesmelo prať, v lete by ľadovec zničil obilie a nastali by silné búrky. Nesmela sa vešať bielizeň, aby sa v dome nik neobesil, šiť, lebo by sliepky neniesli vajíčka. Gazdinky si všetko vo svojich príbytkoch upratali, vyčistili a tak isto sa postarali o poriadok na dvore i v hospodárskych budovách. Smeti sa však z domu nesmeli vyniesť, kvôli tomu, aby niekto v dome neumrel. 

Najvýznamnejším prvkom Nového roka, ktorý sa zachoval po dnes sú vinše a priania od svojich blízkych, rodiny, priateľov, susedov. Je to čas kedy si všetci úprimne navzájom prajeme zdravie, šťastia, hojnosť a Božie požehnanie. K tomuto kedysi patrili aj modlitby za Božiu milosť a požehnania v Novom roku.           


S Novoročným vinšom prichádzali prvý vinšovníci už zavčas rána. Šťastným znamením bolo aj vyhrávanie cigáňov pod oblokmi. Všetci vinšovníkom bola odmena peniaz, sušené ovocie, oriešky,...

Našich najmenších môžeme inšpirovať práve s obchôdzkami vinšovníkov -- - rodina a známy sa navštívili, všetci si zapriali Šťastný Nový.  Aj dnešný vinšovníci môžu dostať drobnú odmenu za pekný vinš. Počas Veľkonočných sviatkov nám to funguje ešte krásne, tak prečo nie aj pri tomto významnom dni, začiatku veľkého cyklu prichádzajúceho roka.

Pridávam pár ľahšie zapamätateľných vinšov, nech sa v našich rodinách znovu rozozvučí krásna slovenčina. Do Nového roku nám ostáva ešte deň aj pár hodín, takže je na každom z nás, či venujeme trochu času aj naučeniu sa novému vinšu.

  • Vinšujem vám šťastlivý tento nový rok,  že nám dal Boh starý prežiť a nového dožiť.
  • Vinšujem vám všetki vinše, prisámbohu ňevjem inšje.
  • Nak vás pánboh živí, dokiaľ budú sľivi, a keť budú čerešňe, trebárs vás i čert vezňe.
  • Rok noví, spokojní, šťastliví a hojní, na ťeľe, na duši, daj , pane Ježiši. Po smrťi nás priveť do nebeskej ríši! Mi vám to zvestujeme, dobré ráno vinšujeme!
  • Dobré ráno Pán Boh daj, šťastliví noví rok vám vinšujem stríku, žebi ste na peci nesedeli, v posteli neležali, a žebi ste akú takú korunku tej tetke zarobeli.
Držme si v úcte a srdciach dedičstvo našich predkov. Oni nám darovali život a práve každý jeden z nás sme tým najlepším výsledkom toho, čo všetko prežili, čo sa naučili, čo nezvládli alebo dokázali. Vybojovali a prežili vojny, revolúcie, tlak, ktorý prepukol do tejto doby. A dnes je rad na nás. Skúsme sa preto tento rok pozerať na veci ako zástupci svojich pokrvných línií, bez sklopených hláv alebo prehnanej hrdosti - s úctou k ich životom a snahám, s otvoreným srdcom a mysľou pre užitočné veci, ktoré prinesú prospech nielen nám, spoločnosti , ale aj našej Zemi.


Šťastný Nový rok priatelia...

Pramene: Emília Horváthová - Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986., / Zora Mintalová-Zubercová a kol., Veľká kniha slovenských Vianoc,2008, VMS.
Design by: freepik.com